S koľkými promile sa dá riadiť mesto?

Autor: Petra Lihanová | 13.3.2011 o 18:50 | Karma článku: 8,38 | Prečítané:  1473x

Niekto múdry raz povedal, že božie mlyny melú pomaly, ale isto. Vraj všetko zlé a nečestné, čo človek urobí, sa mu vždy vráti stokrát horšie. Nikdy som týmto chlácholivým prísloviam neverila... až kým som neprišla na to, že je to svätá pravda. Že kolobeh karmy (inej, nie tej našej, blogerskej) je neúprosný.

 

Dobre - tak teda poporiadku.

Niekedy v roku 1998 bol istý pán, hovorme mu Miro č. 1 (účel číslovky pochopíte o pár riadkov nižšie), právoplatne odsúdený za ohrozenie pod vplyvom alkoholu na osem mesiacov basy s podmienkou a odobratím vodičáku na dva roky. Miro bol nejakým zázrakom aj poslancom mestského zastupiteľstva jedného malého mesta na severe Slovenska. O poslanecký mandát sa najskôr súdil, potom oň prišiel - poviete si, vec je vyriešená.

Uplynul nejaký, povedzme dosť dlhý, čas,  počas ktorého sme jeho „profesnú" dráhu nesledovali. Prednedávnom bol náš Miro č. 1 prepustený zo zamestnania (mimochodom, z iného mestského úradu, aj keď v tom istom regióne) a to práve kvôli alkoholizmu. Ups, veď predsa nemôže ostať nezamestnaný, no nie? Poohliadol sa teda po nejakej práci a keďže zhodou okolností sa v malom meste, odkiaľ ho už raz pre pitie pohnali svinským krokom zmenilo vedenie a akurát hľadali riaditeľa lukratívnej mestskej organizácie, rozhodol sa náš „hrdina", že dané miesto získa stoj čo stoj. Nemal by to byť problém, veď primátorom je tam jeho dobrý kamarát zo šenku - Miro č. 2. No a čo, že do výberového konania sa prihlásili kvalitní uchádzači, odborne podkutí a ľudsky na úrovni - Mirovia sa už dohodli a basta!

V jeden, bližšie nešpecifikovaný, pondelok nastúpil Miro č. 1 do nového zamestnania na šéfovské miesto. Zavrtel sa na stoličke, iste padlo za obeť aj pár fliaš na oslavu nového miesta. A poďho do ulíc pokračovať v slávení úspechu. Služobné auto pristavené, v hlave, lepšie povedané v krvi 2,5 promile. Ale Miro č. 1 vypil len asi 8 poldecákov, to je predsa nič. Už šoféroval aj v horšom stave...

O pár chvíľ sa stala dopravná nehoda. Mirov spolujazdec utrpel ťažké zranenia. Miro, možno aj vďaka svojej opitosti obišiel oveľa lepšie. Vo funkcii bol presne pol dňa.

Neúprosní, hnusní, bulvárni novinári sa celej veci chytili. Koho však brať na zodpovednosť? Nuž, logicky skončili u Mirovho zamestnávateľa - Mira č. 2, primátora onoho slávneho mestečka. Evidentne prekvapenému šéfovi samosprávy sa triasol hlas a banálne reči, spolu so zahmlenými očami a  červenou tvárou len potvrdzovali, že ... Veď viete. Privolaná policajná hliadka celú vec nerozlúskla a dvaja najvernejší zamestnanci svojho pána primátora svedectvom prikryli.

 

Tu príbeh zdanlivo končí - len čas ukáže akú bude mať celá vec dohru. Možno by však stálo za to položiť si otázku - čo sme ochotní tolerovať našim voleným zástupcom a kam až musí arogancia ich moci zájsť, aby sme konečne narovnali chrbty a týmto zvrchovaným vládcom sa postavili? Lebo aj keď tie božie mlyny melú stále a melú spoľahlivo, niekedy by sme im mohli trochu dopomôcť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?