Nie, nie, nie - celé zle - predchádzajúci odstavec je len peknou teóriou. Prax je diametrálne odlišná. Hneď vysvetlím prečo. Prevediem vás jednou čudnou fraškou, komédiou so zlým koncom, ktorej súčasťou som sa nedávno stala a ktorej výsledok ma prinútil konať a medziiným aj napísať tento blog. Nerobím to rada, nie je mi príjemné vyťahovať špinu a mútiť kalné vody. Po dočítaní tohto textu snáď ale pochopíte moje pohnútky a dáte mi za pravdu, že som nemohla byť ticho.
V polovici marca tohto roku bolo v jednom malom meste na strednom Slovensku vypísané výberové konanie na obsadenie postu šéfa odboru kultúry. V regionálnych novinách bol uverejnený inzerát, spolu s kritériami na tento post. Nehodlala som sa do výberka zapojiť, viem totiž, ako to v takýchto akciách chodí a že všetci zainteresovaní vedia dopredu výsledok. Niekoľkými ľuďmi som však bola prehováraná, aby som to skúsila a tak som si povedala: „Prečo nie? Spĺňam, dokonca ešte prevyšujem, všetky podmienky, tak to skúsim!" - PRVÁ CHYBA!
Do stanoveného dátumu som doručila na podateľňu úradu hrubú obálku s potrebnými dokumentmi, vrátane mojej vízie rozvoja kultúry v danom meste. Asi na týždeň som na celú vec zabudla. Po siedmich dňoch som sa z dobre informovaného zdroja dozvedela, že za daných podmienok som sa do výberového konania prihlásila len ja sama. Potešila som sa, že konkurencia asi zaspala, alebo ju niečo odradilo (podľa môjho úsudku asi predloženie vízie rozvoja kultúry, teda dokumentu, ktorý som robila cca. 5 hodín). Čakala som pozvánku na výberové konanie, namiesto toho mi prišiel domov len papier, v ktorom mi personálne oddelenie oznamovalo, že som postúpila do ďalšieho kola. Vtedy mi zaplo: ako som mohla postúpiť do ďalšieho kola, keď som sa prihlásila sama? A ak niečo nemalo prvé kolo, ako to môže mať „ďalšie kolo"? Avšak vtedy som to neriešila. - DRUHÁ CHYBA!
Okamžite bolo vyhlásené druhé výberové konanie (bez toho, aby ukončili prvé) so zníženými požiadavkami, okrem iného odpadla tiež povinnosť predložiť v prvom kole víziu rozvoja odboru. Tieto kritériá už boli dostupnejšie širšiemu počtu uchádzačov a prišlo 19 žiadostí(!?). Koncom júna mi prišla pozvánka na výberové konanie, ktorého som sa zúčastnila za iných, náročnejších podmienok ako ostatní uchádzači. Ani vtedy som si neotvorila ústa. - TRETIA CHYBA!
Do posledného kola sme postúpili ôsmi - pričom opäť pribudla povinnosť vypracovať koncepčný dokument vízie rozvoja mestskej kultúry s výhľadom na 3-5 rokov. A štyroch ľudí to znovu odradilo.. Svoju predchádzajúcu štúdiu som doplnila, aktualizovala, pridala som návrh kultúrneho kalendára mesta na rok 2011 (spolu asi 60 strán textu, spolu s farebnými prílohami a úvodnými stranami) a opäť odovzdala v termíne na podateľni. Nasledujúci deň sa konalo výberové konanie. Stála som na chodbe pred miestnosťou, mysliac na to, ako čo najlepšie obhájiť svoju prácu a zbadala som, ako jedna členka výberovej komisie vedie srdečný rozhovor s jedným z uchádzačov. Žoviálna komunikácia sa hýbala od pochvaly jeho nového obleku až po vyzdvihnutie kvalít jeho úžasnej „koncepcie". Áno, všimla som si, že sa tí dvaja poznajú už dlhšie a že členka komisie pravdepodobne nebude pri posudzovaní objektívna, ale opäť som si povedala, že to nechám tak, že zvíťazí hádam ten najlepší... - ŠTVRTÁ CHYBA!
Pred komisiou som odpovedala na všetky otázky, zdôvodnila svoju víziu a prezentovala návrhy na zlepšenie status quo. Odchádzala som však so zlým pocitom, že o všetkom je už rozhodnuté...
Po niekoľkých dňoch mi prišlo vyrozumenie, ktorým som mala vziať na vedomie, že na predmetný post bol vybraný iný uchádzač. A ďakujú mi za záujem pracovať v samospráve...
V tej chvíli sa vo mne niečo pohlo a už som to nemohla nechať len tak- piata chyba sa nekoná!
Z rôznych zdrojov som si pozisťovala informácie o víťaznom uchádzačovi. Vyberám len tie „najzaujímavejšie": jeho mama je kamarátkou a spolužiačkou z vysokej školy už spomínanej členky výberovej komisie, mladý muž má vyštudovanú telovýchovu, pričom výberovým kritériom bolo síce vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, avšak humanitného smeru. Skutočne veľmi rada by som videla dokument, ktorý predložil..
Ak hlavným kritériom prijímania do verejnej správy sú priateľské vzťahy, potom nie je prečo trápiť sa s výberovými konaniami. Miesto sa obsadí na základe osobných sympatií a ostatní uchádzači ušetria čas, peniaze i nervy. Ale vraj sa podľa zákona musí vyhlásiť výberové konanie... Podľa ktorého zákona? Podľa toho, ktorý aj tak porušujú?
Neváhala som a ešte v deň, kedy mi bolo doručené rozhodnutie o neprijatí som listom kontaktovala pána primátora a hlavného kontrolóra. Opísala som im skutočnosti, ktoré sa stali a predložila dôkazy, ktorými som disponovala. Žiadala som o dôsledné prešetrenie celej záležitosti...
Dodatok:
S víťazným uchádzačom bola neštandardne rýchlo (v priebehu jedného -dvoch dní), napriek okamžite vzneseným námietkam voči priebehu výberového konania, spísaná pracovná zmluva a nastúpil do práce.
Taktiež som sa dozvedela, že víťazný uchádzač, teraz už zamestnanec, je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa, okrem iného, zaoberá aj organizovaním kultúrnych a spoločenských podujatí. Z jeho strany teda ide o úplne flagrantné porušenie zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej správe (ktorý vedúcim zamestnancom štátnej správy a samosprávy zakazuje podnikať, nakoľko rozhodujú o prideľovaní verejných zdrojov) a tiež o konflikt záujmov podľa iných zákonov.
Stále čakám na stanovisko hlavného kontrolóra a primátora. Snáď sa dočkám a konečne zvíťazí spravodlivosť.
V opačnom prípade už budem konkrétna - budem menovať osoby i miesto. Toto totiž nie je prvý prípad protekcionárstva, ktorý sa v tomto meste stal.
Dodatok č. 2:
Dnes mi bol doručený list s výsledkom prešetrenia podnetu - dopadlo to presne „podľa očakávaní". Hlavný kontrolór síce skonštatoval porušenie zákona a to v štyroch bodoch, avšak označil to len za procedurálnu chybu, pri ktorej som nebola nijako poškodená. Ak nie som s výsledkom prešetrenia spokojná, môžem sa domáhať svojich práv na súde....
Keďže nasledujúcich približne 5 rokov mám v pláne niečo iné ako sa ťahať po súdoch, rozhodla som sa využiť oveľa údernejšiu zbraň - medializáciu. Nech sa kompetentní obhajujú pred tými, vďaka ktorým vládnu - pred svojimi občanmi, voličmi, ktorí im v dobrej viere zverili správu vecí verejných...
